Drotár Autošport

 

 

O: Majstrovstvá sveta v rely (FIA WRC) odštartovali túto sezónu tesným víťazstvom Sébastiena Ogiera na Monte Carle a dominantným víťazstvom Otta Tänaka vo Švédsku. Legendárny deväťnásobný šampión Sébastien Loeb pri svojej premiére v Hyundai zatiaľ veľa vody nenamútil. Čím to môže byť? Ako sa môže podľa teba vyvíjať tohtoročný šampionát?
ID: Obzvlášť tento rok sa nesie v duchu absolútnej vyrovnanosti štyroch automobilových značiek, ktoré striedavo vyhrávajú rýchlostné skúšky, rovnako aj všetci ich jazdci. Byť šiesty, alebo prvý je otázkou šťastia: chvíľu bol Ogier vpredu, teraz bol neklasifikovaný. Rovnako aj ďalší - Neuville, Tänak a pod. Na vyše 20-km skúškach bývajú piati v jednej sekunde - tam je to naozaj o šťastí, všetci sú neuveriteľne vyrovnaní. Rozhodujú drobné chybičky a zaváhania. Čo sa týka Loeba, je to môj obľúbený jazdec. No jeho kolegovia sedia v autách po celý rok a testujú nekonečné množstvá kilometrov. Loeb prišiel rovno z Dakaru na Monte Carlo, s časovými posunmi. Po najnáročnejšej rely na svete nastúpil na ďalšiu - najnáročnejšiu súťaž WRC. V tom tempe, ktoré idú, musí ísť každý svoje maximum. Poznať nové auto je aj pre Loeba nesmierne dôležité, tam má určite deficit. Klobúk dole nielen pred posádkami a tímami WRC, ale aj pred nižšou triedou WRC 2 so špičkovými vozidlami R5 - tam sa rovnako dosahujú svetové výkony. Vážim si preto všetkých jazdcov a fandím kažému z nich. Možno by som si prial, aby si každý rok vzal majstrovský titul niekto iný, pretože každý jeden z nich má na to talent.

 

O: Ak by prišiel niekto z WRC na slovenskú súťaž - mal by navrch on, alebo vy?
ID: Je to naozaj veľmi hypotetická otázka, no znalosť tratí skutočne rozhoduje. Iné trate, iná kvalita ciest, iné všetko... Keby sa dotyčný dôsledne pripravil - ako na WRC - možno by mútil vodu. No ak by sa pripravil u nás len tak, ako my, je možné, že by sa svetový jazdec zapotil o body podstatne viac... Máme u nás skvelých jazdcov s medzinárodnými skúsenosťami, ktorí skutočne nejdú pomaly...

O: Nedávno sme absolvovali jedinú rely na snehu, a to mimosezónny (teda MSR) Minirally Cup v Levočských vrchoch. Ako vyzerali snežné rely na Slovensku kedysi?
ID: Rád si spomínam na krásnu zimnú súťaž MSR v Brezne, ktorá sa jazdila v zasnežených miestnych lesoch. Ďalšia krásna súťaž bola Valašská zima, bývalo tam aj -30 st. a na štarte vyše 120 áut... Boli to v podstate trate Rally Vsetín a "Barumky". Pneumatikári Barum vyvíjali špeciálne pneumatiky - extrémne mäkké zmesy na sneh a ľad. Vynaliezaví Česi dokonca obchádzali zákaz hrotov na pneumatikách tak, že obúvali vlastné snežné reťaze...

O: Čo hovoríš na predlohu tohtoročného kalendára MSR v rely?
ID: Nepoznám dôvod, ani príčinu takéhoto kalendára... Som za to, aby sme šli dvakrát do Česka; no prečo neprídu české posádky aspoň raz ku nám? Chýba tu nejaká reciprocita. Keby sme doma nemali súťaže, nepoviem nič. No máme ich dostatok a neviem, z akého dôvodu mierime tam. Ak by sa spravili spoločné česko-slovenské súťaže, nemám s tým jediný problém... Takto ide o dve veľmi nákladné zahraničné súťaže, v prostredí, ktoré Slováci vôbec nepoznajú a prakticky nemajú šancu zabojovať o body do vlastného šampionátu... Keďže Česi sa môžu - a budú - prihlasovať do slovenského šampionátu, budú Slováci bojovať o posledné body. Predstavme si, že by taký Jan Kopecký vyhral obe slovenské súťaže na Morave a prišiel by ešte do Tatier, alebo Košíc, ktoré by tiež poľahky vyhral - stal by sa slovenským šampiónom. Máme ísť teda robiť "outsiderov" za vlastné peniaze? Je to navyše na úvod sezóny, na ktorú sa tešíš, no tam sa ti rovno zlomí psychika a demoralizuješ sa hneď na začiatku roka... Možno aj preto začínam svoju sezónu niekde inde.

O: Aké máš teda aktuálne plány v rely?
ID: Máme v pláne vyskúšať si súťaže Stredoeurópskej trofeje FIA (FIA CEZ - pozn. red.). Ideme koncom marca súťažiť preto do maďarského Egru - namiesto moravskej "Valašky", ktorá bude prvým podujatím MSR. Bude to pre nás "ochutnávka" FIA CEZ a ak sa nám zadarí, budeme v tom pokračovať. Ak nie, nastúpime do MSR, ktoré sú stále našou prioritou.

O: Čím ťa aktívne pretekanie motivuje v živote, v čom nachádzaš ten vnútorný pohon na pretekanie?
ID: Je to najmä čistá láska k tomuto športu. Mám rád všetky športy a filozofia súťaženia, vôľa byť čo najlepší v športe, alebo v práci, je pre mňa dôležitá. Tak isto je to zábava pre ľudí, ktorí chodia denne do práce a tvoria niečo pre túto krajinu. Tento šport je pre nich odmenou a potešením, po všetkej práci, ktorú pre nás robia. Aj to ma ženie vpred. Všade máš svojich prajníkov a neprajníkov, no robím tento šport, lebo prinášam istú energiu pre každého z nich. Kým to tak je, kým dostávam spätnú energiu od ľudí, budem pretekať.

O: Ako prebieha spolupráca s prenajímateľmi áut na rely a do vrchu? Nejaké novinky na autách?
ID: Pre mňa je najpodstatnejšie, aby bolo auto pripravené v dielni, nie v depe na podujatí, kde sa už nemá nič skúšať, len jazdiť naplno. Ak auto nespolupracuje počas podujatia a hľadáme cestu z toho von, už to nie je dobré a musíš sa venovať problému, nie jazdeniu, čo ma nikdy neteší. Ak sa niečo pokazí, nemáme so sebou náhradu a je na to časový priestor - stalo sa neraz, že mechanici spravili cez noc 1000 km späť do servisu a vymenili, čo trebalo. Niekedy to pomohlo a vyhrali sme, niekedy nie. Naše kopcové auto je už samo osebe tak na hrane, že sa hráme len s detailami. Dôležitá je spoľahlivosť, no takmer 700 koní z preplňovaného dvojlitrového radového štvorvalca je naozaj na hrane. V rely ideme so Škodou Fabiou R5. Tú maďarský klient koncom minulej sezóny rozbil na jednej súťaži a tak sa toto auto, s ktorým odštartujem tento rok, vyskladalo z úplne nových dielcov. Verím, že nám kopcová Škoda Fabia DTRi, aj relyová Fabia R5 prinesú veľa radosti a bodov. Stoja za nimi profesionálne tímy mechanikov a inžinierov.

O: Dlho si jazdil s Vladom Bánocim na mieste navigátora. Ako vnímaš spoluprácu so spolujazdcami, ktorí ho nahradili?
ID: Nejakých 40 rokov som bol zvyknutý na Vlada, no kvôli zdravotným ťažkostiam zavesil napokon prilbu, pero a papier na klinec. Musel som si nájsť nového spolujazdca. Oslovil som najprv Roba Müllera, s ktorým Ďodi Béreš ml. kedysi vyhral národné tituly. Bolo to naozaj super, Robo je veľmi dobrý spolujazdec a dosiahli sme spolu dobré výsledky. Žiaľ, v priebehu sezóny mal aj on svoje zdravotné problémy a bol som napokon rád, že zvládol so mnou celú sezónu. Musel som si tak nájsť ďalšieho spolujazdca a ním bol Tomáš Plachý z Česka. Veľmi dobrý človek a profesionálny spolujazdec, navyše fundovaný v športe i kultúre. Prekážala mi však tá vzdialenosť, keďže som bol zvyknutý, že som so svojím spolujazdcom prakticky denne. Videli sme sa tak len počas súťaží a ako jazdcovi mi to nie veľmi vyhovovalo, čo je škoda. Na odporúčanie Martina Kočiho som vyskúšal Imricha "Miňa" Ferencza a ukázalo sa, že mi spolupráca s ním veľmi vyhovuje. Teším sa preto už na túto sezónu.

O: "Oddychová" záverečná otázka: ako vyzeral taký rozpis na starej - vyše 1000 km dlhej Rally Tatry?
ID: Bolo to veľmi zaujímavé. Samozrejme, prechádzali sme si trate a snažili sa ich "napísať". Boli sme vtedy dosť mladí, aj náš rozpis sa časom vyvíjal. Napadá mi úsmevný príbeh, keď Vlado žul žuvačku, aby si ľudia mysleli, že mi diktuje... Skúšku, ktorú sme si nestihli prejsť, sme šli tiež na oči, no ak prišla prvá dopravná značka, ktorá značila sériu zákrut, Vlado mi len zahlásil: "Nasleduje séria zákrut, prvá vpravo!" Získavali sme ďalšie skúsenosti a dobre sme sa umiestňovali. Dostali sme sa do partie vtedy špičkových jazdcov a jeden zo známych navigátorov Oldřich Gottfried nám dal základy tzv. "desiatkového" rozpisu, ktorý sme si prispôsobovali ďalej, prakticky doteraz.

 

S Igorom Drotárom sa rozprával Martin Trenkler

 

Foto: Jozef Pisch